Nervy v kýbli...

Autor: Erika Káčerová | 10.10.2011 o 21:24 | Karma článku: 3,47 | Prečítané:  744x

Poznáte to. Posledný ročník na strednej. Ešte sme si ani poriadne nestihli uvedomiť, že sa z nás na papieroch pomaly stávajú dospelí ľudia, pričom nám plyšáky a angličáky ešte stále stoja na poličke v tej, dlho rokov nazývanej, detskej izbe. O učení sa na takzvanú "skúšku dospelosti" ani nehovorím. A už nás chcú vidieť na pódiu a označkovať tou zelenou maličkosťou. Stužková sa blíži.

Keď už v auguste, v plnom prúde našich posledných "letných práznin", baby začali stresovať, že keď si nekúpia šaty najbližšie dva týždne, zbláznia sa lebo už nekúpia žiadne, liezlo mi to dosť na nervy. U kaderníčky sa vraj objednávali už v máji, dva dni po tom ako sme si stanovili dátum, lebo vraj už nikde v meste nebudú mať voľné. No haha! Vlastne mi to všetko liezlo oveľa viac ako dosť na nervy...

Oznamká sme začali riešiť tiež už v auguste, lebo v septembri vraj na to už nebude čas. Cez facebook, samozrejme, ako inak. To, že tam viac ako polovica z nás nechodí, a preto sa nemohli zapojiť, tiež takmer nikoho nezaujímalo, veď nemáme čas! Hlavne, že sme ho v septembri mohli robiť skoro celé nanovo, lebo každí potom vedel už len frflať, čo sa mu na tom nepáči. Tak či tak sa ani dnes takmer nikomu nepáči.

Keď sme v septembri začali chodiť do školy, nehovorilo sa v podstate o ničom inom. Na moje počudovanie, výber témy nebol to najzložitejšie. Čo sa bude jesť, čo sa bude tancovať, čo za scénky vôbec budeme hrať nám dalo poriadne zabrať. A to by ste ani neverili ako sa dokáže 30 dospievajúcich ľudí poťahať za vlasy len ohľadom pesničky, ktorá má hrať pri slávnostnom nástupe. Veď to samozrejme môže pokaziť celý dojem zo stužkovej!

A čo sa týka financií, by som najradšej ani nedokončila vetu. Od Kvinty, teda piatej triedy na osemročnom gymnázium sme sa skladali každého polroka najprv po 500 slovenských korún, neskôr 20 euro a v poslednom ročníku po 30 euro. Aj tak náš rozpočet očividne ukazuje, že budeme musieť doplácať. A to každý vzlyká, že je kríza a rodičia pomaly nemajú čím naplniť žalúdky svojich detí. A my si ideme užiť jeden večer "vstupu do dospelosti" za viac ako 4000 euro.

 

Najhoršie na tom je, že teraz si dávam šiť šaty mojich snov za minimálne 100 euro aj ja. A topánky si tiež kúpim tie na najvyšších podpätkoch aby som v ten večer mohla cupitať ako dáma, riskovať vytknutý členok a cítiť sa celý večer nepohodlne, vlastne hlavne preto aby som sa pridala k všetkým tým "normálnym" babám a splynúť s davom. A to aj napriek môjmu postoju k tejto veci. A ešte horšie je, že sa na to celkom teším a som už poriadne nervózna na to, keď si s mojimi spolužiakmi poriadne hlasno odblákam NAVŽDY SA ZACHOVÁ.... Veď zostáva mi vôbec aj niečo iné??

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?