Obyčajného.
Jedného z nich,
z tých "normálnych".
Večer.
Z tých normálnych.
Normálne veci v ňom.
Ale prišiel on.
Ty: NIE!
On: Daj si!
Ty: NIE!
On: So mnou!
Podľahneš.
A zas,
a znova,
strácaš slová..
Medveď,
a fialový, sviňa.
Nič. Nič. Zrazu vôbec nič.
A potom príde.
Vráti sa.
A nič. Nepovie nič.
Ani do očí ti pozrieť nevie.
A ty netušíš, či sa to sta-
lo, či to bolo skutočné,
alebo sa to len zdalo,
v tvojej hlave. A nevie
pozdraviť, pozrieť sa,
priznať sa.
Presne ako ty.
Lebo cíti to ako ty?